Založ si blog

Dala som sa na boj. .. tak bojujem. .. a bojujem. .. alebo začiatok podnikateľskej kariéry na Slovensku

Vždy som chcela byť sama sebe pánom. Mať príjem, ktorý sa bude odvíjať od mojej snahy a nie fixný plat u niekoho, kto si jedného pekného dňa povie, že nemá na výplaty. Keď si na seba nezarobím sama, tak aspoň budem vedieť, že to je mojou nešikovnosťou a nie preto, že ma niekto nevyplatí. Som človek, ktorý si potrebuje posúvať ciele vyššie a vymýšľať stále nové veci. Preto mi napadlo, že si otvorím reštauráciu. Po mesiacoch hľadania vhodných priestorov, som sa konečne dostala do štádia, že priestory, o ktoré som mala záujem, boli na prenájom. Samozrejme, keďže to bola budova patriaca podtatranskej obci, musela byť vyhlásená súťaž. Kto viac ponúkne, ten berie. Fajn, po ďaľších troch mesiacoch som zistila, že som ponúkla najviac. Tešilo ma to. Idem teda založiť s.r.o., keď už mám kde tú reštiku otvoriť. Nechcelo sa mi okolo toho zakladania veľmi behať, nemám rada úrady. Prišlo mi teda rozumné, zveriť to do rúk právnika, ktorý sa okrem iného zaoberal aj zakladaním s.r.o. Do 15 pracovných dní by to malo byť. Lenže po druhom dni mi napísal milý pán starosta z podtatranskej obce mail, že keďže som sa do súťaže o priestory príhlásila ako fyzická osoba, nájomnú zmluvu na s.r.o. mi nespraví. Super! Ale tú treba predkladať na úradoch.
Ešte v minulosti som chcela pojazdný stánok s rýchlym občerstvením. Tak som si to teraz nejako premyslela s tou reštikou, zrátala pre a proti, náklady a všetko okolo toho a kúpila ten stánok. Hneď som aj začala zháňať akcie, na ktoré by sa dalo ísť zarábať bubáky. Poslala milión mailov a na moje veľké prekvapenie sa mi dostalo tej pocty, zaparkovať aj na najväčšom festivale u nás. Nájomné 2200€ na tri dni. Potrebné zaplatiť do konca mája. OK, zaplatené! Len s.r.o. ani po dvoch týždňoch ešte nebola. Potom padol systém živnostenskému úradu a pretiahlo sa to ešte o týždeň. A po odoslaní dokladov majú 5 dní na to, aby poslali veci mailom nazad. Obchodný register má na to tiež 5 dní. A všetci majú stále čas. Keď som konečne dostala do rúk papiere zo súdu o zapísaní s.r.o. do obchodného registra, bol piatok 28.júna. V pondelok ešte dovybavovať účtovníčku, prepísať občerstvenie z pôvodného majiteľa na s.r.o. – o pol tretej som už u policajtov nepochodila, kázali mi prísť ráno – vyzdvihujem ochotu policajtky vybaviť ma aj v nestránkový deň. Škoda len, že ten najväčší festival sa rýchlo blížil a ja som nemala čas stratiť ani minútu. V utorok som teda mala prepísaný príves s občerstvením, aj auto na s.r.o. a ešte som rýchlo utekala vybavovať hygienu. Verila som, že v Žiline to pôjde rýchlo, veď o týždeň v stredu som mala byť zaparkovaná na trenčianskom letisku. Na hygiene som nepochdila, všetci boli v teréne. Skúsim v stredu. Skúsila som, ale vraj, keď je to príves na kolesách, schvaľuje sa to v Bratislave. Do 30 dní. To nemyslia vážne. Ja mám byť o týždeň na festivale s rozhodnutím z hygieny. Telefonát do Bratislavy mi potvrdil, že skôr ako o 30 dní to fakt nebude, ani keby som veľmi chcela. Bratislava ma odkázala na Trenčín. Vraj mi môžu dať povolenie na tú jednu konkrétnu akciu. Super, hádam dajú. Telefonát do Trenčína nebol nič príjemné. Slušne sa ma chceli zbaviť. Ale o hodinu som to skúsila ešte raz, lebo ja sa nedám len tak ľahko odradiť. Už boli prístupnejší, vraj mám priniesť žiadosť a všetko, čo k tomu potrebujem. Sadla som do auta a utekala do Trenčína len na to, aby mi pani doktorka povedala, že toto rozhodnutie mi pokojne mohli dať aj v Žiline, vraj by ho akceptovali na celom území SR a nemusela by som platiť za rozhodnutie u nich len na jednu akciu. Tak ďakujem, idem do tej Žiliny, určite mi ho dajú, keď sa to dá, veď tam boli celkom milí a ochotní, len nevedeli, že mi to môžu dať aj oni. Moja naivita ani v mojich 28 rokoch nemá hraníc. Sadla som do auta a utekala nazad do Žiliny. Kúsok za Trenčínom som zastala na parkovisku, aby som sa napila, tak som si povedala, že do tej Žiliny idem radšej zavolať, aby vedeli, že prídem ešte raz. Zodvihla spojovateľka, prepojila ma na konkrétnu pani, ktorá to mala na starosti. Začala som jej hovoriť, o čo ide a že sme sa spolu už dnes bavili osobne, no v polovici môjho vysvetľovacieho monológu ma stopla a povedala, že sme spolu nehovorili, že mi dá kolegyňu, s ktorou som asi hovorila. Tak som kolegyni začala odznova všetko siahodlho vysvetľovať, keď som zrazu v polovici vety počula z druhej strany: ,,Poď to vybaviť, ja som unavená, akurát som sa vrátila z Bytče.“ A bez toho, aby mi niečo povedala, podala telefón tretej kolegyni. Tá sa ma spýtala, o čo ide a ja som zas začala vysvetľovať, že potrebujem povolenie a že aj keď to spadá pod Bratislavu, na celom našom území sa akceptujú aj rozhodnutia zo všekých regionálnych úradov a keďže patrím pod Žilinu, chcela by som, aby mi to povolenie vydali. Pani tretia kolegyňa mi milo povedala, aby som si to vybavla v Bratislave, vraj mi to vybavia do 30 dní a zložila telefón. V zúfalom stave, že som práve vyhodila do vzduchu 2200€, som volala do BA, aj keď mi bolo jasné, že to je zbytočné. Tam mi len povedali, aby som poslala žiadosť, že do 30 dní ju hádam vybavia. Tak som sa teda otočila a išla nazad do Trenčína. Na vrátnici nechala žiadosť a všetky ostatné potrebné papiere a z auta zavolala doktorke, s ktorou som hovorila osobne ani nie pred hodinou. Tá už čakala na môj telefonát. Tiež volala do ZA a vraj jej povedali, že si to mám riešiť v BA, že oni mi to vyslovene spraviť nechcú, lebo nebudú robiť prácu navyše. Milá doktorka z Trenčína ma upokojila, že do festivalu mi rozhodnutie vystavia a že sa nemusím strachovať. Aj tak nakoniec bolo. Všetko sa vybavilo a na festivale bola aj kontrola, ktorá dopadla výborne. Ale o tom inokedy.
Po tomto festivale som sa rozhodla, že by nebolo odveci skúsiť šťastie aj vo vedľajšej ČR. Tak som teda zavolala na hygienu, aby som zistila, ako to tam u nich funguje. A hádajte čo? Oni nepotrebujú žiadne rozhodnutie, ani papiere, ani oznámenia, ani nič. Prídem a predávam. Ale keď príde kontrola, tak musí byť všetko OK podľa európskej smernice, tak, ako aj u nás. To, čo u nás vybavujem už mesiac a pol, sa u našich českých susedov absolútne nerieši. Žiadne povolenia, žiadne 50€ kolky ani nič podobné. Len mať všetko v poriadku. Ani žiadne registračné pokladne a daňové úrady… Len kniha tržieb. Aká dnes bola tržba? Zapíšem a idem ďalej… Vážne uvažuje nad tým, že sa presťahujem o 30 km na západ, kde je všetko nejaké ľahšie, rýchlejšie, menej stresujúce a v konečnom dôsledku aj lacnejšie…

Ako zachrániť vtáčika

27.07.2013

V jedno pekné popoludnie na začiatku júla sa v zemiakovom záhone na mojej záhrade objavilo malinké čierne čudo podobné kuriatku. Hmm, asi drozdík vypadnutý z hniezda. Ale ani v ríbezľových kríkoch, ani na stromoch hrušiek som žiadne hniezdo nenašla. A vtáčik stráááášne pišťal a naokolo neboli ani jeho rodičia, ani nič, čo by nasvedčovalo tomu, že má šancu to [...]

Prečo vidiek

27.07.2013

Po skončení vysokoškolského života som sa musela rozhodnúť, čo budem ďalej robiť. S odborom, ktorý som vyštudovala, nebola veľká možnosť uplatnenia sa. Ale mám vyštudovaný ešte jeden odbor – kynológiu. Kynológii sa venujem roky. Ako dobrovoľná záchranárka, ako poradkyňa pri všetkom, čo sa týka psov a ako výcvikárka. Vlastného psa som však nemala. Na [...]

Francois Fillon

Francúzsky súd potvrdil odsúdenie expremiéra Fillona v kauze sprenevery

24.04.2024 19:16

Sprenevery sa dopustil vytvorením fiktívneho pracovného miesta pre svoju manželku Penelope.

Vakcína / Očkovanie /

WHO: Očkovanie zachránilo za uplynulých 50 rokov najmenej 154 miliónov životov

24.04.2024 19:11

V priemere to za toto obdobie predstavuje šesť zachránených životov za minútu.

zuzana čaputová, spišské podhradie, tragédia, nehoda, autobus

Prezidentka Čaputová si v Starej Ľubovni uctila obete nešťastia z Podhradia

24.04.2024 18:47

V stredu navštívila i obec Zborov v okrese Bardejov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 10145x
Priemerná čítanosť článkov: 3382x

Autor blogu

Archív