Wildlife and life

V jedno pekné popoludnie na začiatku júla sa v zemiakovom záhone na mojej záhrade objavilo malinké čierne čudo podobné kuriatku. Hmm, asi drozdík vypadnutý z hniezda. Ale ani v ríbezľových kríkoch, ani na stromoch hrušiek som žiadne hniezdo nenašla. A vtáčik stráááášne pišťal a naokolo neboli ani jeho rodičia, ani nič, čo by nasvedčovalo tomu, že má šancu to prežiť. Okrem toho, moji traja psi by ho asi dlho nenechali pochodovať po dvore. Tak som ho zobrala. Síce s nečistým svedomím, ale nemala som na výber. Dala som ho do krabice a rozmýšľala, čo asi taký vtáčik potrebuje k prežitiu. Kamarát google mi veľmi nepomohol, tak bolo treba improvizovať. Skúsila som dážďovku, lebo bola ľahko dostupná. A spapal. Len ju bolo treba dať na viac asi centimetrových kúskov. Neskôr som zistila, že nie každý druh vtákov dokáže stráviť sliz, ktorý vylučujú dážďovky. No ten môj Pipo sa nesťažoval a ja som bola rada, že niečo žerie. V krabici však stále hlasno pišťal, behal a snažil sa vyskočiť. Robil to aj večer a stíchol a zaspal len vtedy, keď som ho mala v dlaniach. Vôbec som nevedela, prečo. Dala som ho aj napriek tomu do krabice a odniesla do kúpeľne, aby som sa aspoň trošku vyspala. Ráno som našla Pipa ležať na dne krabice na boku a hýbali ním len asi už predsmrtné zášklby. Rýchlo som ho zobrala do dlaní a vtedy mi to došlo. On chcel byť v dlaniach preto, alebo mu tam bolo teplo a ja som ho poslala na istú smrť. Na moje veľké prekvapenie Pipo asi po pol hodine ohrievania v dlaniach ožil. A potom som sa už začala oňho starať naozaj ukážkovo. Do malého skleneného zatváracieho pohára som napustila horúcu vodu, pohár dala do hrubej ponožky a vložila do krabice vystlanej starou plienkou. Pipo sa hneď pritisol k ponožke a ešte som ho zakryla kúskom umelej kožušiny. Konečne spokojne spal asi dve hodiny. Po dvoch hodinách zjedol dve dážďovky, napil sa vody, ktorú som mu kvapkala do zobáčika zo striekačky, vymenila mu vodu v ponožke za horúcu a znova spal. Dokázal prespať celú noc, čo bolo super, lebo som si myslela, že ma bude v noci budiť. Po troch dňoch nastala katastrofálna situácia. Minuli sa dážďovky 😀 Vonku bolo také sucho, že dážďovky pozaliezali asi hlbšie do zeme. A mne sa nepodarilo nájsť ani jednu, aj keď som si rozkopala motykou celý dvor. Musela som začať improvizovať. Nožíkom som rozkrájala psie granule na malé kúsky a rozmočila ich vo vode. S týmito kúskami som kŕmila Pipa. A na moje veľké prekvapenie to aj prežil. Odvtedy som ho kŕmila už len granulami. Keď trošku podrástol, začal si sám chytať muchy ako spestrenie. Všade za mnou chodí ako psík a skáče šípky do psej misky s vodou, v ktorej sa aj niekoľkokrát za deň kúpe a potom sa dôležito upravuje. A keď mu narástlo perie, zistila som, že to nie je drozd, ale… doteraz neviem, čo je to za vtáka. Najbližší tip sa blíži k prepelici, akurát mi nie je jasné, kde by sa tu u nás a ešte aj u mňa na dvore tá prepelica zobrala…